Xihlawuhlawu xa ku kurisa

Kusuka e Wikipedia

 Xihlawuhlawu xaku kurisa i xivumbeko laha vana va mintlawa leyitsongo,ngopfu ngopfu eka vana va ntima laha va khomiwa tani hi vanhu lava nkulu kambe vanga kulanga.Swiedlo leswi edliwaka hi vana hileswi swingata tekiwa tani hi toloveto eka nwana ,kukula ka nwana swingaha tekiwa tani hiku tshinya naswona vana vanga tekiwa vari ni swikongomelo swo biha.[1][2] xikombiso lexi xinga eri valeni xa xihlawuhlawu lexi,hiloko nwana wa mutima atekiwa ingaku u kulu ku tlula malembe ya yena.ku twisisa loku kunga edla leswaku nwana wa mutima akula ari ni miehleketo ya vanhu lava kulu.Xikombiso loko nwana wa xisati a byeriwa leswaku a sweka ahari xikolweni kumbe ku siyiwa na vana hikarhi wa xikolo,kumbe nwana a nyikiwa mintirho yo tika ekaya.vana lava ava kumi nkari yo endla swilo swa xikolo kumbe ku wisa

Matimu[Lulamisa | edit source]

Ku kurisiwa i rito ra ntivo-miehleketo leri hlamuselaka vana lava va tikhomaka hi vukulu ku tlula tintangha ta vona hikwalaho ka leswi va nyikiweke vutihlamuleri bya vanhu lavakulu ku sukela loko va ha ri vatsongo.[3] Nkambisiso wa 2017 eka vanhwanyana va vantima hi Georgetown Center on Gender Justice & Opportunity wu katsa yin'wana ya minkambisiso yo sungula ya "ku tlakusa rimbewu," leyi kombaka leswaku vanhu lavakulu va teka vanhwanyana va va vantima va fana ni vanhu lavakulu ku tlula tintangha ta vona ta valungu. Vulavisisi byebyo byi landzeriwe hi vulavisisi bya 2014 bya Philip Goff eka vafana va vantima, lebyi kombaka leswaku vafana va valungu va langutiwa va ri lavakulu naswona va ri ni nandzu swinene eka vugevenga ku tlula vafana va mulungu va malembe lama fanaka.

Vana va vantima va tshame va khomiwa ku fana ni vanhu lavakulu hi nkarhi wa vuhlonga.[4][5] Ku khomiwa ka vana lava nga mahlonga a ku hambana etikweni hinkwaro ra United States. Mapurasi man'wana a ma nga nyiki vana mintirho kukondza va va vana va kondlo-a-ndzi-dyi.[6] Van'wana va veka vana va vantima ku tirha ku sukela eka malembe ya 2 ku ya eka 3.[3][7][6] Vini va mahlonga a va ta endla xiboho xa leswaku vana lava nga mahlonga va ta endla ku cinca ku suka eka ku endla mintirho yo olova ku ya eka mintirho yo tika leyi averiweke vanhu lavakulu.[6] Hi ntolovelo, ku cinca loku ku humelele loko va ri na nhungu ku ya eka kaye.[6][8]

Tinhlamuselo ta minkambisiso ti hlamusele vanhwanyana va vantima "va endla ku fana ni swiharhi" naswona "va fanele ku lawuriwa".[9] Tinhlamuselo leti ti fambisana na ku fananisiwa ka matimu ya vanhu va vantima na swiharhi, leswi nga nyanyisa xihlawuhlawu eka vana va vantima loko va tikhoma hi ndlela yo biha emahlweni ka vanhu va le henhla.[2][9] Vulavisisi byi kume leswaku vana va vantima va yelana swinene na timfenhe ta le Afrika, ngopfu-ngopfu vafana lavantsongo va vantima.[7]

Mintshaho[Lulamisa | edit source]

  1. Dancy, T. Elon. “(Un)Doing Hegemony in Education: Disrupting School-to-Prison Pipelines for Black Males.” Equity & Excellence in Education, vol. 47, no. 4, Routledge, 2014, pp. 476–93, https://doi.org/10.1080/10665684.2014.959271.
  2. 2.0 2.1 Goff, Phillip Atiba, et al. “The Essence of Innocence: Consequences of Dehumanizing Black Children.” Journal of Personality and Social Psychology, vol. 106, no. 4, American Psychological Association, 2014, pp. 526–45, https://doi.org/10.1037/a0035663.
  3. 3.0 3.1 Epstein, Rebecca; Blake, Jamilia J.; Gonzalez, Thalia. "Publications" (PDF). Georgetown Law Center for Poverty and Inclusion. Retrieved 2022-06-13.
  4. Teshome, Tezeru, and K. Wayne Yang. “Not Child but Meager: Sexualization and Negation of Black Childhood.” Small Axe : a Journal of Criticism, vol. 22, no. 3, Duke University Press, 2018, pp. 160–70, https://doi.org/10.1215/07990537-7249292.
  5. Erik M Hines, et al. “Preserving Innocence: Ending Perceived Adultification and Toxic Masculinity Toward Black Boys.” Journal of Family Strengths, vol. 21, no. 1, Children at Risk, 2021.
  6. 6.0 6.1 6.2 6.3 Pargas, Damian Alan. “From the Cradle to the Fields: Slave Childcare and Childhood in the Antebellum South.” Slavery & Abolition, vol. 32, no. 4, Routledge, 2011, pp. 477–93, https://doi.org/10.1080/0144039X.2011.601618.
  7. 7.0 7.1 Dumas, Michael J., and Joseph Derrick Nelson. “(Re)Imagining Black Boyhood: Toward a Critical Framework for Educational Research.” Harvard Educational Review, vol. 86, no. 1, Harvard University, 2016, pp. 27–47, https://doi.org/10.17763/0017-8055.86.1.27.
  8. United States Work Projects Administration. Slave Narratives: A Folk History of Slavery in the United States from Interviews with Former Slaves. Administrative Files Records Bearing on the History of the Slave Narratives. 2004-10-25. Project Gutenberg, https://www.gutenberg.org/ebooks/13847.
  9. 9.0 9.1 Carter Andrews, Dorinda J., et al. “The Impossibility of Being ‘Perfect and White’: Black Girls’ Racialized and Gendered Schooling Experiences.” American Educational Research Journal, vol. 56, no. 6, SAGE Publications, 2019, pp. 2531–72, https://doi.org/10.3102/0002831219849392.